Johannes Gutenberg a kníhtlačiarne na Spiši

Výstava : Johannes Gutenber, zakladateľ kníhtlačiarenského umenia a staršie tlače vo fondoch Slovenského technického múzea, spišských múzeí a knižníc 3. 5. – 31. 8. 2013

Johannes Gutenberg vynašiel kníhtlačiarenské umenie pred viac ako 500 rokmi. Železnou vôľou šiel za svojím cieľom, aby mohol pomocou jednotlivých kovových písmen vysádzať a vytlačiť akýkoľvek text. Po dvadsaťročných pokusoch začal tlačiť bibliu. Prácu dokončil za tri roky. Jeho biblia je dodnes najkrajšou tlačenou knihou. Gutenbergovo umenie sa rýchlo rozšírilo po celom svete. S počtom kníh rástol aj počet čitateľov. Ako rástol počet čitateľov, tak sa šírilo vzdelanie a veda. Žiaden vynález neurýchlil všeobecný pokrok do takej miery ako Gutenbergov vynález.
Ani historický Spiš nezaostával za využitím európskeho vynálezu kníhtlače. Medzi najvýznamnejšie sa radia kníhtlačiarne v kráľovskom meste Levoča. V tlačiarni Samuela Brewera boli vydané také vzácne tlače, ako Orbis Sensualium pictus (Svet v obrazoch) od Jana Ámosa Komenského a Tranoscius, po ňom nastúpili Michaelis Podhoránszki, Johann Wertmüller, József T. Reiss a ďalší.
V Kežmarku tlačiareň bola založená až v 17. stor. Matejom Glaserom – Vitrianiusom, po jeho smrti ju prevádzkoval asi jeho syn Juraj až do r. 1710. V Kežmarku však pôsobil významný ľubický rodák Dávid Frölich (1595 – 1684), ktorý napísal dva veľké zemepisy Európy, históriu Uhorska a históriu starých karpatských Nemcov, zostavil viac ako 150 kalendárov, ktoré vyšli v reči nemeckej, maďarskej i v dobovej slovenčine, dal ich tlačiť v mnohých mestách Európy, ale aj v Levoči v Brewerovej tlačiarni.
V Spišskej Novej Vsi bola známa tlačiareň Kultúra, kde vychádzali rôzne tlače, najmä v maďarskom jazyku . Po vzniku Československej republiky bol jej spolumajiteľom Ľudovít Tréger, ktorý sa stal prvým predsedom revolučného Mestského výboru v Spišskej Novej Vsi v r. 1945. Až do odchodu do dôchodku bol jej riaditeľom. Tlačiareň menila v priebehu rokov svoje názvy, ale najviac sa zapísala do pamäti Novovešťanov tým, že sa v nej okrem iných tlačovín tlačili Spišské hlasy.
Návštevník na výstave má možnosť vidieť dobové kníhtlačiarenské lisy a kovové štočky, historické tlače. Žiaci a študenti si môžu vyskúšať vytlačiť v tvorivých dielňach ako sa ručne používali štočky s písmenami a zistiť, ako „čítajú“ nevidiaci.
Vzácne exponáty pochádzajú zo Slovenského technického múzea v Košiciach, Múzea v Kežmarku, SNM – Spišského múzea v Levoči, Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči a dokumenty Ľudovíta Trégera poskytla zo svojho súkromného archívu jeho dcéra p. PhDr. Dáša Bačíková, CSc.. Na dotvorenie atmosféry publikáciami pomohli Spišská knižnice v Spišskej Novej Vsi a inštalačnými výtvarnými prvkami Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi.
Dana Rosová